Čo ak by ste v jedinom okamihu stratili niektorú zo schopností svojho tela, ktorú považujete za automatickú? Napríklad by ste prestali vidieť, počuť, nemohli by ste používať jednu z rúk..
Na hodinách výtvarnej výchovy sme si to skúsili a kreslili sme portrét opačnou rukou – praváci ľavou a ľaváci pravou. Vžili sme sa do kože ľudí, ktorí majú určité oslabenie tela.
Najskôr si žiaci vypočuli príbeh paracyklistu Jozefa Metelku, ktorý začal s cyklistikou ako zdravý športovec. Pri nehode prišiel o jednu nohu, no nevzdal sa a začal znova pretekať ako parašportovec.
Potom žiaci mali za úlohu nakresliť portrét opačnou rukou, než ktorú používajú bežne na kreslenie. Zistili, že je to ťažké a musia sa oveľa viac sústrediť, mať trpezlivosť a dať práci aj viac pokusov. Čuduj sa svete ich to aj zabavilo. Potom mali svoje práce farebne dotvoriť, aby zo zväčša strašidelných škriatkov vytvorili niečo pekné a estetické. Pretože aj človek, ktorý sa nevzdá a popasuje sa s ťažkou situáciou, sa snaží urobiť z nej niečo lepšie, znesiteľnejšie, čo ho posilní.